Terapia hrou pre deti

Stretnutie v rámci terapie hrou sa odohráva v herni s vyškoleným terapeutom/psychológom. V herni sa hračky a rôzne iné pomôcky používajú ako slová a hra a jej symboly sú rečou dieťaťa. Dieťa má v herni k dispozícii rôzne hračky a pomôcky, ktoré mu umožňujú vyjadriť to, čo sa mu ťažko vyjadruje slovami. Počas terapie hrou terapeut vytvára bezpečný vzťahový priestor, ktorý dovoľuje dieťaťu slobodne sa vyjadriť akýmkoľvek spôsobom, ktorý v daný moment potrebuje. Symbolická aktivita v takomto bezpečnom vzťahovom prostredí  slúži ako komunikačný prostriedok dieťaťa, ktorým vyjadruje svoje myšlienky, pocity, potreby a túžby. Terapeut má možnosť zažívať svet dieťaťa spoločne s ním a aktívne s ním zdieľať situácie, ktoré ho priviedli do terapie. Terapeut dáva dieťaťu veľmi dôležitú spätnú väzbu o jeho prežívaní bez zdieľania vlastných, subjektívnych komentárov a interpretácií. Dieťa má možnosť posilňovať svoje vnútorné zdroje, budovať schopnosť sebaregulácie a sebapoznania, rozvíjať emočnú zrelosť a osobnostne sa posúvať vo svojom vývine ďalej.

V herni sa dieťa takýmto spôsobom učí zvládať skutočné životné situácie. Učí sa objavovať a využívať svoje vnútorné zdroje, učí sa vnútornej sebaregulácii a sebakontrole. Niekedy sa navonok môže zdať, že deti sa do terapeutickej herne chodia „iba hrať”.  Avšak  za každá ich činnosť či nečinnosť poskytuje terapeutovi symbolický význam, náhľad do vnútonrého preživania a hĺbku. Terapia hrou predstavuje proces vo vzťahu terapeut-dieťa, ktorý prináša reflexívny, katarzný a nápravný účinok, postupnú úľavu a nakoniec úpravu v prejavoch správania.

• Problémy so správaním a emocionálne zranenia:
  • agresívne správanie v rôznych prostrediach a voči rôznym osobám, autoritám, súrodencom …
  • výbuchy hnevu,
  • separačná úzkosť, problémy pripútania, narušená vzťahová väzba,
  • sebapoškodzovanie,
  • pomočovanie (enuréza), pokakávanie (enkompréza) či zadržiavanie stolice,
  • elektívny mutizmus,
  • strach a úzkosť,
  • problémy so sociálnym prispôsobením,
  • nezrelé správanie dieťaťa,
  • psycho-somatické problémy.

• Ťažké životné obdobia:
  • epizóda zneužívania a zanedbávania,
  • ťažké úrazy a hospitalizácie,
  • chronické ochorenie blízkych,
  • chronické ochorenie alebo postihnutie dieťaťa,
  • úmrtie blízkych,
  • nástup do škôlky či školy,
  • adaptácia na príchod súrodenca,
  • sťahovanie,
  • rozvod rodičov a obdobie pred rozvodom,
  • rodičovská separácia, aj v dôsledku práce rodiča mimo domu,
  • prežitie šoku – napr.: veľmi nepríjemný medicínsky zákrok, incident s autoritou, situácia, v ktorej dieťa prežívalo intenzívny strach.

Jedno terapeutické stretnutie trvá 45 minút individuálne, len za prítomnosti dieťaťa a terapeuta. Rodičia majú možnosť počkať v čakárni.

Odporúčaný počet terapeutických stretnutí sa pohybuje medzi 20-30, pričom je veľmi dôležitá pravidelnosť stretnutí. Odporúča sa začať jedným terapeutickým stretnutím za týždeň v rovnakom stanovenom čase. Celková dĺžka terapeutického procesu je však individuálna a závisí od konkrétnych ťažkostí, s ktorými dieťa prichádza rovnako ako od prianí a potrieb dieťaťa, rodiča, či celého rodinného systému.

Ukončenie terapie hrou je vopred naplánovaný proces, pričom je vhodné dieťa dopredu pripraviť a informovať ho ideálne štyri stretnutia pred ukončením.