Terapia hrou (z anglického “Play Therapy”) je medzinárodne uznávaná a celosvetovo využívaná terapeutická metóda, ktorá pomáha deťom zvládať náročné vývinové obdobia a ťažké životné situácie. Pomáha zvládať problémy so sebareguláciou, problémy so správaním a s emóciami.
Terapia hrou je pre deti to isté, ako poradenstvo, alebo psychoterapia pre dospelých. Hra je pre deti prirodzeným spôsobom komunikácie, presne tak, ako je pre dospelých prirodzeným spôsobom komunikácie rozprávanie.
Tak ako psychoterapia pre dospelých klientov má rôzne podoby a rôzne prístupy, tak je to aj v prípade detskej terapie hrou. V našom Centre Psyché Balance pracujeme podľa prístupu terapie hrou so psychoanalytickým porozumením a podľa vývinovej vzťahovej terapie.
Ako prebieha terapia hrou?
Stretnutie v rámci terapie hrou sa odohráva v herni s vyškoleným terapeutom/psychológom. V herni sa hračky a rôzne iné pomôcky používajú ako slová a hra a jej symboly sú rečou dieťaťa. Dieťa má v herni k dispozícii rôzne hračky a pomôcky, ktoré mu umožňujú vyjadriť to, čo sa mu ťažko vyjadruje slovami. Počas terapie hrou terapeut vytvára bezpečný vzťahový priestor, ktorý dovoľuje dieťaťu slobodne sa vyjadriť akýmkoľvek spôsobom, ktorý v daný moment potrebuje. Symbolická aktivita v takomto bezpečnom vzťahovom prostredí slúži ako komunikačný prostriedok dieťaťa, ktorým vyjadruje svoje myšlienky, pocity, potreby a túžby. Terapeut má možnosť zažívať svet dieťaťa spoločne s ním a aktívne s ním zdieľať situácie, ktoré ho priviedli do terapie. Terapeut dáva dieťaťu veľmi dôležitú spätnú väzbu o jeho prežívaní bez zdieľania vlastných, subjektívnych komentárov a interpretácií. Dieťa má možnosť posilňovať svoje vnútorné zdroje, budovať schopnosť sebaregulácie a sebapoznania, rozvíjať emočnú zrelosť a osobnostne sa posúvať vo svojom vývine ďalej.
V herni sa dieťa takýmto spôsobom učí zvládať skutočné životné situácie. Učí sa objavovať a využívať svoje vnútorné zdroje, učí sa vnútornej sebaregulácii a sebakontrole. Niekedy sa navonok môže zdať, že deti sa do terapeutickej herne chodia „iba hrať”. Avšak za každá ich činnosť či nečinnosť poskytuje terapeutovi symbolický význam, náhľad do vnútonrého preživania a hĺbku. Terapia hrou predstavuje proces vo vzťahu terapeut-dieťa, ktorý prináša reflexívny, katarzný a nápravný účinok, postupnú úľavu a nakoniec úpravu v prejavoch správania.
Ako dlho trvá jedno terapeutické stretnutie?
Jedno terapeutické stretnutie trvá 45 minút individuálne, len za prítomnosti dieťaťa a terapeuta. Rodičia majú možnosť počkať v čakárni.
Ako dlho bude moje dieťa chodiť na terapiu hrou?
Odporúčaný počet terapeutických stretnutí sa pohybuje medzi 20-30, pričom je veľmi dôležitá pravidelnosť stretnutí. Odporúča sa začať jedným terapeutickým stretnutím za týždeň v rovnakom stanovenom čase. Celková dĺžka terapeutického procesu je však individuálna a závisí od konkrétnych ťažkostí, s ktorými dieťa prichádza rovnako ako od prianí a potrieb dieťaťa, rodiča, či celého rodinného systému.
Ukončenie terapie hrou je vopred naplánovaný proces, pričom je vhodné dieťa dopredu pripraviť a informovať ho ideálne štyri stretnutia pred ukončením.
Pre koho je terapia hrou vhodná?
Terapia hrou je vhodnou terapeutickou metódou pre deti do obdobia, kým nezvládnu abstraktné vyjadrovanie. Preto je terapia hrou vhodná pre deti vo veku od 3 do 12 rokov.
Pre aký typ problémov je terapia hrou vhodná?
Problémy so správaním a emocionálne zranenia:
- agresívne správanie v rôznych prostrediach a voči rôznym osobám pr.: autoritám, súrodencom,
- výbuchy hnevu,
- separačná úzkosť, problémy pripútania, narušená vzťahová väzba,
- sebapoškodzovanie,
- pomočovanie (enuréza), pokakávanie (enkompréza) či zadržiavanie stolice,
- elektívny mutizmus,
- strach a úzkosť,
- problémy so sociálnym prispôsobením,
- nezrelé správanie dieťaťa,
- psycho-somatické problémy.
Ťažké životné obdobia:
- epizóda zneužívania a zanedbávania,
- ťažké úrazy a hospitalizácie,
- chronické ochorenie blízkych,
- chronické ochorenie alebo postihnutie dieťaťa,
- úmrtie blízkych,
- nástup do škôlky či školy,
- adaptácia na príchod súrodenca,
- sťahovanie,
- rozvod rodičov a obdobie pred rozvodom,
- rodičovská separácia, aj v dôsledku práce rodiča mimo domu,
- prežitie šoku – napr.: veľmi nepríjemný medicínsky zákrok, incident s autoritou, situácia, v ktorej dieťa prežívalo intenzívny strach.
Pre koho nie je terapia hrou vhodná?
Terapia hrou nie je vhodná pre deti s poruchami autistického spektra.
